Divadlo
04.08.2006 15:11:00
nie je nad to, keď vás niekto pozve do divadla
Bolo jasné, že som mu nie ľahostajná, bolo len otázkou času, kedy ma osloví a začneme spolu chodiť.
"Ahoj." "Ahoj." - stretli sme sa na chodbe. Usmiali sme sa na seba a ja som vedela, že ten deň sa už blíži.
"Ozaj," - začula som za chrbtom, - "nemáš dnes večer čas? Nešla by si do divadla?"
Pomaly som sa otočila. Je to tu. Toto je ten deň D. Pozval ma do divadla. Usmiala som najkrajšie ako som vedela - "Samozrejme." - šepla som.
"Výborne," - usmial sa aj on a vytiahol z vrecka lístok, - " stojí 100 korún, vieš, ja dnes večer nemôžem, mám rande."
Nie, predsa to ešte len nebol ten deň D.
Komentáre
no, stáva sa
a k tomu príbehu s Alfim - som rád, že obohatil repertoár tvojich obľúbených humorných historiek :-)
Pekná skratka...
:-)