terreza

Zima, sneh a my sme na lyžiarskom zájazde. Pol litra rumu stojí 50 Sk a lístok na obed v jedálni na Mlynoch 2,60 Sk (nič to neznamená, slúži to iba na orientáciu v priestore a čase.

Cez deň sa lyžuje, večer sa pije, sme presvedčení, že tak to má byť. (Nie sme alkoholici, sme iba mladí.) Poskladali sme sa po 50 Sk (na mesiac mi rodičia dávajú štyri stovky - táto informácia slúži na prepočet kurzu koruny). Všetci sme dali, aj spolužiak, ktorý nepije, lebo mu to nechutí a je dosť frajer na to, aby to priznal, akurát to nechápeme. Päťdesiat korún mu je ľúto, tak sa rozhodol, že si dnes za ne aj vypije. Neznesie veľa, on, ani jeho žalúdok. Začína vracať, najprv distingvovane na záchode, potom už je to neorganizované. Posledná triezva bunka v jeho mozgu ho upozorňuje na nebezpečenstvo, že vyvráti aj zub. (Keď bol malý, vykopol si kolenom zub a zubár mu urobil iba taký vyťahovací, kým dospeje a budú mu môcť urobiť korunku - táto informácia slúži na pochopenie úrovne vtedajšieho zdravotníctva).

Je ráno, všetci hľadáme Števov zub, prevraciame chatu hore nohami, ale zuba nikde, Števo si pamätá, že ho niekomu dával, nikto si nepamätá, že by mu ho dával. Situácia je kritická, Števo vyzerá smiešne a šušle.

Bezmocne sedíme na posteliach, niečo ma kuslo do zadku. Zub sme našli pod vankúšom predsedu SZM (nie vyhľadávača, ale Socialistického Zväzu Mládeže) mal našu dôveru a bol najzodpovednejší.

Moji synovia chcú ísť na Silvestra na chatu, spomínam na svoju mladosť a mám strach ich tam pustiť. Našťastie majú všetky zuby.