terreza

Predné zuby mám trošku väčšie a ešte navyše aj medzeru medzi nimi. Mama vravela, že mi to pristane, babka, aby som sa radšej nesmiala s otvorenou pusou a zubný lekár mi nedávno povedal, že je to znakom vášnivosti. (Možno pod vplyvom skutočnosti, že pri trhaní zuba som stonala tak, že sestrička, ktorá na chvíľu opustila ambulanciu pred vstupom radšej tri-krát zaklopala.)

Chodila som do štvrtej triedy a stáli sme v rade na obed. Stáli sme ukáznene a dlho. Vtedy sa zjavil. Bol šiestak alebo možno aj siedmak a predbiehal sa. Teda, chcel sa predbehnúť. Nebojácne som vystúpila z radu a požiadala ho slušne (podľa mňa), aby sa zaradil tak, ako ostatní. Pozrel na mňa z výšky svojich dvanástich rokov a precedil cez zuby: "Uhni hlodavec!" Bodlo ma pri srdci a pohrýzla som ho do ruky.

Je pravda, že ho odviedli na stredisko, kde mu ranu vyčistili a riadne ošetrili, ale myslím si že tvrdenie že som ho pohrýzla až na kosť bolo trošku prehnané. Keď tak teraz nad tým rozmýšľam, aj tá injekcia ktorú dostal, nebola proti besnote, ako všade tvrdil, ale skôr proti tetanu. Aj keď, ktože ho vie.