Môj manžel pracuje, pre rozvoj ekonomiky, pre rast životnej úrovne, pretože má strach, že by nás možno vyhodili z Európskej únie, keď by prestal pracovať, dovolenka je v podstate slovo, ktoré nepozná.
Priateľka odišla na dovolenku a zanechala voľný byt v lákavej rekreačnej oblasti. Presvedčila som manžela, že by sme mohli ísť k nej do bytu na víkend. Poliať kvety, spraviť dobrý skutok, veď cez sobotu - nedeľu je Európska banka zatvorená a koruna klesnúť nemôže. Súhlasil.
V piatok prišiel z práce už o deviatej večer. Naložili sme tašky, kanárikov, morča aj mačku a vyrazili. Už o poljedenástej sme boli na mieste. Pred dverami som si uvedomila, že kľúče od bytu ležia na stole v obývačke. Manžel bez slova sadol do auta. Ked sme sa asi o tri hodiny (300 km) vrátili aj s kľúčmi, prekvapil nás v byte otrasný zápach. Priateľka, veľmi čistotná žena, pred odchodom na vlastnú dovolenku vysávala tak vehementne, že vysávačom ťukla do vypínača na mrazničke a táto, plná mäsa, sa po týždňových horúčavách úspešne rozmrazila. Byt bol plný múch a smradu. Pootvárali sme všetky okná a asi do štvrtej - piatej ráno vynášali mäso, umývali dlážku, vetrali. Okolo šiestej sme už spali. Zobudili sme sa asi o druhej, zašli sme si na obed do reštaurácie a keďže začalo popŕchať a bolo jasné, že z kúpania nič nebude, vybrali sme sa do Bratislavy do kina. Film bol celkom fajn. Po príchode k autu sme zistili, že nám niekto rozbil predné sklo a ukradol rádio.
"Kašlem aj na celú dovolenku!":zreval môj manžel, "ide sa domov! V robote si oddýchnem viac".
Komentáre
Keď sa niečo pokazí,